Poruchy príjmu potravy

Vo svete sa v posledných rokoch rozrastajú počty ľudí s poruchami príjmu potravy. Nič to však nemení na spôsobe liečby, ktorá je v mnohých prípadoch stále neúspešná, a to aj z dôvodu neustále opakujúcich sa remisií. Medzi poruchy príjmu potravy patrí mentálna anorexia, bulímia ale i menej obvyklé, ako napríklad tzv. syndróm nočného prejedania a jednoduché záchvatové prejedanie. Všetky vyššie spomenuté poruchy sú pre zdravie človeka veľmi škodlivé, pri najzávažnejších priebehoch ochorenia dokonca vedú k úmrtiu.

Mentálna anorexia je ochorením v prvom rade problémovej seba akceptácie. Človek trpiaci mentálnou anorexiou si odrieka jedlo nie z dôvodu byť trendy, ale z dôvodu neschopnosti prijať svoj reálny odraz a obraz v zrkadle. Nedokáže prijať svoje reálne telo a neustále ho vníma ako oveľa tučnejšie. Človek trpiaci mentálnou anorexiou má sám na seba často príliš vysoké nároky, voči jedlu prechováva určité agresívne a nenávistné postoje. Veľmi často trpí tým ak sa naje. Takýto počin považuje totiž za vlastné zlyhanie. Mentálna anorexia vedie k zmenenému postoju k vlastnému telu, k neustálemu znižovaniu a regulovaniu vlastnej hmotnosti. Rovnako vedie k problémom s identifikáciou napr. ženskej role. Mnohí ľudia trpiaci mentálnou anorexiou strácajú po čase sociálne kontakty a záujem o tieto. Okrem sociálnych a psychických problémov sa dostavujú aj problémy somatické a to napr. strata menštruácie, porucha termoregulácie a spánku. Okrem iného môžete trpieť aj migrénou či na bolesti hlavy. Nič z toho však ľudí trpiacich týmto ochorením nepresvedčí o ich nesprávnom konaní. Pre terapeutov je často veľmi náročné priviesť pacientov na zdravú cestu seba akceptácie.

Rovnako ťažká a náročná práca pre terapeutov nastáva pri ľuďoch trpiacich mentálnou bulímiou. Je to ochorenie, ktoré je sprevádzané enormným záchvatovým prejedaním v dôsledku veľkej túžby po jedle, pričom následne po presýtení dochádza k akejsi paradoxnej reakcii, kedy človek jedlo agresívne vyvráti z nenávisťou voči sebe aj voči zjedenému jedlu. Dôvodom je udržanie si štíhlosti. Človek trpiaci mentálnou bulímiou má narušené vlastné sebahodnotenie a chorobný strach z tučnoty a priberania. Týmto ochorením trpia predovšetkým ženy, často veľmi submisívne a veľmi neisté vo vzťahoch. Na rozdiel od ľudí s mentálnou anorexiou, ktorí sú vytrvalí, s prejavmi veľmi pevnej vôle (dlhodobá hladovka), sú ľudia trpiaci mentálnou bulímiou impulzívni, s častou stratou sebakontroly a s neschopnosťou sebaovládania. Dlhodobo pretrvávajúce ochorenie vedie k strate sebaúcty a pocitom menejcennosti, niekedy sa dostaví aj depresia. Pri mentálnej bulímii sa však nedostaví smrteľný úbytok na váhe, ako je to v prípade mentálnej anorexie. Tým ju robí z pohľadu fyzického zdravia menej závažnú. Naopak sa však pri mentálnej anorexii až tak často nedostavujú depresie.

Obe poruchy sú sprevádzané nesprávnym postojom k vlastnému telu. Mnoho terapeutov sa vyznáva, že na začiatku liečby je dôležité sa zamerať na spúšťač, teda čo predchádzalo samotnému ochoreniu. Rôzne nespracované traumy z detstva, či obdobie puberty môže zapríčiniť naše nesprávne sebahodnotenie. Ako bolo na začiatku spomenuté, liečba pacientov trpiacich ochorením mentálnej anorexie a bulímie je mnohokrát veľmi neúspešná. Neexistujú ani napriek častejšie sa vyskytujúcim prípadom žiadne zaručené spôsoby psychoterapie, ba dokonca ani žiadna medikamentózna priama liečba poruchy príjmu potravy. Zostáva len dúfať, že sa to do budúcich rokov zmení.